THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Nu metal je mŕtvy. Svetu vládne metalcore a Nová vlna amerického heavy metalu, k lídrom ktorej bez debaty patria aj UNEARTH. V týchto dňoch sú ako headliner na americkom turné s kapelami TERROR, BLACK DAHLIA MURDER a REMEMBERING NEVER. Napriek tomu si basgitarista John „Slo“ Maggard našiel čas pre Metalopolis a svojich európskych fanúšikov.
Slo, najskôr by som ti rád povedal, že váš nový album sa mi naozaj veľmi páči. Aký je to vlastne pocit, byť súčasťou niečoho nového, veľkého? Mám tým samozrejme na mysli NWOAHM – Novú vlnu amerického heavy metalu. Čo si myslíš o súčasnej popularite tohto štýlu?
Ďakujem za kompliment. Sme naozaj spokojní a šťastní, že patríme k tomuto hudobnému hnutiu. Je skvelé byť súčasťou komunity, ktorá je úspešná doslova na všetkých frontoch. My sme v podstate vyrastali so všetkými kapelami, ktoré hrajú tento štýl a pochádzajú z amerického Severovýchodu. Je to príjemný pocit, vidieť, ako sa našim kamošom darí.
O metalovej scéne v Massachusetts by som sa rád dozvedel niečo viac. V čom spočíva tajomstvo výskytu takého množstva zaujímavých hudobných zoskupení v tak malom štáte?
Myslím, že je to celkom jednoduché. Bolo tu proste viac kapiel, ktorým sa darilo, navzájom sme sa hecovali k písaniu stále lepšej a lepšej muziky. To dospelo až k veľkým akciám typu New England Hardcore and Metal Festival či Hellfest, na ktoré prišlo veľa fanúšikov z nášho okolia. Tí nás konieckoncov podporujú na väčšine veľkých akcií až do dnešných dní.
Aký máš názor na ostatné kapely z Massachusetts? KILLSWITCH ENGAGE, SHADOWS FALL, ALL THAT REMAINS, BEYOND THE EMBRACE. Je váš vzťah skutočne iba v rovine priateľstva, alebo sa prejavuje aj rivalita?
So všetkými týmito skupinami sme naozaj výborní kamaráti. Súťaživosť medzi nami prebieha vyslovene v priateľskom duchu – navzájom sa predbiehame, kto zloží lepšiu muziku alebo nahrá zaujímavejší album.
Je hudba v UNEARTH tvoje jediné zamestnanie? Myslím, že Ken (Susi – gitarista, pozn. aut.) sa venoval aj produkcii nového albumu od BEYOND THE EMBRACE. Ako sú na tom ostatní z kapely?
Nuž áno, máš pravdu, Ken produkuje kapely a Trevor (Phipps – spevák, pozn. aut.) je majiteľom vydavateľstva Ironclad Recordings. Buz (McGrath – gitary), Mike (Justian – bicie) a ja máme množstvo vedľajších pracovných projektov, ktorým sa venujeme, keď nie sme práve na turné či v štúdiu.
O vašich neustálych cestách po Štátoch, Kanade a Európe samozrejme viem. Ktorý koncert sa vám podaril najviac a na ktorý by ste naopak najradšej zabudli?
Bolo toho tak strašne veľa, že sa mi to naozaj ťažko hodnotí. Tohtoročný Hellfest sa fantasticky vydaril, rovnako tak Ozzfest. Absolvovali sme aj Saalfeld v Nemecku pred pár rokmi, čo bolo tiež skvelé. Veľká zábava je vždy v Londýne. Bavíme sa v podstate na väčšine našich koncertov, takže je takmer nemožné povedať, ktorý bol dobrý a ktorý sa nepodaril.
Myslím však, že úplne najhoršia show, akú sme kedy hrali, bola v Spokane, štát Washington, kde sme hrali s kapelou ZAO. Bol to vianočný koncert a všetci na nás kašľali, dávali si pivo pri bare. Do Spakane sme sa vrátili neskôr s HATEBREED a už bolo všetko v najlepšom poriadku.
Prejdime teraz priamo k vašej muzike. Mix európskeho a amerického metalu je v podaní UNEARTH doslova fascinujúci. Ktoré kapely z Európy vás ovplyvnili najviac? Skladba „Zombie Autopilot“ napríklad dýcha atmosférou IRON MAIDEN.
K európskym vplyvom by som okrem tebou spomínaných IRON MAIDEN rozhodne zaradil ešte IN FLAMES a AT THE GATES.
Už keď sa bavíme o skladbe „Zombie Autopilot“, o čom je jej text? Zaváňa to tak trochu béčkovými horormi.
Tento song je o tom, ako ľudia uzatvárajú priateľstvá, ako sa zoznamujú, zdravia, stretávajú, alebo len tak milo správajú k hocikomu neznámemu.
Konkrétne osoba z tejto skladby sa tohoto všetkého bojí. Veľa ľudí je na tom dnes rovnako, obchádzajú ich tak tie dobré stránky života. Ako keby títo ľudia rezignovali na príjemné pocity a ich vyžarovanie do svojho okolia. Chodia okolo nás ako bez duše, sú nastavení na zombie autopilota.
A čo „False Idols“? Dúfam, že to nie je ďalšia anti-bushovská propaganda.
„False Idols“ je vlastne skladba o Hollywoode. Myslím, že zvyšok si domyslíš. Filmové hviezdy a ich plastické operácie…(smiech)
Váš album „Oncoming Storm“ má veľmi pekný obal. Je to skutočne majstrovský kúsok, ktorý dokonale vystihuje súčasnú situáciu so všetkými tými hurikánmi – Ivan, Jeanne…Na ktoré mesto sa to vlastne blíži búrka na vašom obale?
To je dobrá otázka. Nuž, nie som si istý, ale môže to byť aj Springfield zo Simpsonovcov. (smiech)
Ako si spokojný s americkým MTV´s Headbangers Ball? Čo si myslíš o súčasnej metalovej scéne v Spojených štátoch?
Podľa mňa je super, že je Headbanger´s Ball späť. Táto relácia určite pomáha veľkému množstvu kapiel k zviditeľneniu. Metalovej hudbe sa vo všeobecnosti venuje v USA v týchto dňoch oveľa viac pozornosti.
Kedy uvidíme UNEARTH u nás v Európe? Plánujete už nový album?
Do Európy prídeme v rámci Eastpack Resistance Tour v novembri a dúfam, že sa k vám vrátime ešte aj niekedy na jar. Plány ohľadom nového CD zatiaľ nemáme.
The March (2008)
III: In The Eyes Of Fire (2006)
The Oncoming Storm (2004)
Endless (2002)
Stings of Conscience (2001)
Above the Fall of Man (1999)
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.